[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.kchk.sk\/nenechajme-sa-otravit\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.kchk.sk\/nenechajme-sa-otravit\/","headline":"Nenechajme sa otr\u00e1vi\u0165!","name":"Nenechajme sa otr\u00e1vi\u0165!","description":"\u010co s\u00fa to vlastne dusitany? Po\u010d\u00favame o\u00a0nich v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch, stret\u00e1vame sa s\u00a0nimi dennodenne. Nie v\u017edy v\u0161ak musia by\u0165 pre n\u00e1\u0161 organizmus na \u0161kodu. Vo v\u0161eobecnosti \u013eudia denne spotrebuj\u00fa 1,2- 3,0 mg dusitanov. Pritom sliny predstavuj\u00fa 93%, zatia\u013e \u010do potraviny predstavuj\u00fa len...<span class=\"read-more\"><a href=\"https:\/\/www.kchk.sk\/nenechajme-sa-otravit\/\">Continue Reading &rarr;<\/a><\/span>","datePublished":"2025-02-24","dateModified":"2025-02-24","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.kchk.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.kchk.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ee69a086fc043006d66000ff5e288b6b088fc8fa323128f3849437410a854832?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ee69a086fc043006d66000ff5e288b6b088fc8fa323128f3849437410a854832?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"kchk.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.kchk.sk\/wp-content\/uploads\/img_a286380_w16555_t1522168851.jpg","url":"https:\/\/www.kchk.sk\/wp-content\/uploads\/img_a286380_w16555_t1522168851.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.kchk.sk\/nenechajme-sa-otravit\/","wordCount":453,"articleBody":"\u010co s\u00fa to vlastne dusitany? Po\u010d\u00favame o\u00a0nich v\u00a0m\u00e9di\u00e1ch, stret\u00e1vame sa s\u00a0nimi dennodenne. Nie v\u017edy v\u0161ak musia by\u0165 pre n\u00e1\u0161 organizmus na \u0161kodu.Vo v\u0161eobecnosti \u013eudia denne spotrebuj\u00fa 1,2- 3,0 mg dusitanov. Pritom sliny predstavuj\u00fa 93%, zatia\u013e \u010do potraviny predstavuj\u00fa len mal\u00fa \u010das\u0165 z\u00a0celkov\u00e9ho pr\u00edjmu dusitanov. Je to v\u010faka chemickej premene dusi\u010dnanov na dusitany v\u010faka bakt\u00e9ri\u00e1m, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa priamo v\u00a0na\u0161ich \u00fastach. Dusitany s\u00fa prakticky pr\u00edtomn\u00e9 v \u017eiv\u00fdch organizmoch ako tak\u00fdch. N\u00e1jdeme ich v\u00a0m\u04d3sov\u00fdch produktoch \u010di v hotov\u00fdch mlie\u010dnych v\u00fdrobkoch, v\u00a0ovoc\u00ed aj v zelenine. V\u00a0potravin\u00e1rstve sl\u00fa\u017eia ako adit\u00edva. S\u00fa teda neodmyslite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej stravy.Pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa tie\u017e aj ako konzervanty:-Dusitan sodn\u00fd, ktor\u00fd sa skr\u00fdva pod ozna\u010den\u00edm (E250), umo\u017e\u0148uje v\u00fdrobu m\u04d3sov\u00fdch v\u00fdrobkov s\u00a0jedine\u010dn\u00fdmi farbami.-Dusitan draseln\u00fd (E249), zase dod\u00e1va potravin\u00e1m \u00faden\u00fa chu\u0165.Dusitany s\u00fa v\u0161ak aj d\u00f4le\u017eit\u00fdm indik\u00e1torom zne\u010distenia v\u00f4d. Bolo zisten\u00e9 \u017ee krmiv\u00e1 a\u00a0voda obsahuj\u00faca vy\u0161\u0161ie mno\u017estv\u00e1 dusi\u010dnanov predstavuj\u00fa jeden z\u00a0najv\u04d3\u010d\u0161\u00edch zdrojov dusitanov u\u00a0zvierat, ktor\u00e9 s\u00fa ur\u010den\u00e9 na produkciu potrav\u00edn. A\u00a0tak sa vysok\u00e9 koncentr\u00e1cie dusitanov dost\u00e1vaj\u00fa priamo k\u00a0n\u00e1m. Pre kojencov predstavuj\u00fa riziko ochorenia z\u00edskanej methemoglobin\u00e9mie, ktor\u00e1 sa prejavuje dusen\u00edm. Ku kojencom sa \u0161kodliv\u00e9 dusitany dost\u00e1vaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm zne\u010distenou pitnou vodou a\u00a0preto odborn\u00edci vyz\u00fdvaj\u00fa pod\u00e1va\u0165 kojencom nez\u00e1vadn\u00fa pitn\u00fa vodu. \u00a0Vyhl\u00e1\u0161ka ministerstva zdravotn\u00edctva SR povo\u013euje najvy\u0161\u0161iu koncentr\u00e1ciu dusitanov v\u00a0pitn\u00fdch vod\u00e1ch na hodnotu 0,1 mg na liter pitnej vody.Najv\u04d3\u010d\u0161ie riziko predstavuj\u00fa dusitany a dusi\u010dnany,\u00a0 pr\u00e1ve pre po\u013enohospod\u00e1rstvo. S\u00fa toti\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou umel\u00fdch ale aj pr\u00edrodn\u00fdch hnoj\u00edv a\u00a0priemyseln\u00e9ho odpadu. Niektor\u00e9 priemyseln\u00e9 odpadov\u00e9 vody s\u00fa na dusitany ve\u013emi bohat\u00e9. Hlavn\u00fd zdroj dusitanov v\u00a0povrchov\u00fdch vod\u00e1ch, je zv\u00fd\u0161en\u00e1 koncentr\u00e1cia amoniaku hlavne cez letn\u00e9 obdobie. A\u00a0pr\u00e1ve v\u00a0tomto obdob\u00ed \u010dak\u00e1 na strome aj nejedno kr\u00e1sne \u010derven\u00e9 jab\u013a\u010dko, na toho prav\u00e9ho, kto sa do\u0148ho zakusne. Mali by sme sa nebodaj b\u00e1\u0165 ho zjes\u0165? To rozhodne nie. Jedin\u00e9 \u010do m\u00f4\u017eeme spravi\u0165 je to, \u017ee jab\u013a\u010dko dobre vyum\u00fdvame v\u00a0pitnej nez\u00e1vadnej vode. A\u00a0ke\u010f jab\u013a\u010dka pod\u00e1vame de\u0165om, je vhodn\u00e9 odstr\u00e1ni\u0165 \u0161upku, preto\u017ee t\u00e1 obsahuje \u00fadajne najviac dusitanov. A\u00a0nezab\u00fadajme jablko v\u00a0ktorom je \u010derv\u00edk je zdrav\u0161ie, ako to na poh\u013ead kr\u00e1sne z\u00a0obchodu.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Nenechajme sa otr\u00e1vi\u0165!","item":"https:\/\/www.kchk.sk\/nenechajme-sa-otravit\/#breadcrumbitem"}]}]